Príbeh pétépáka-vysokoškoláka má byť tak trochu protipólom známym „Čiernym barónom“ M. Švandrlíka. Je úplne pravdivý a dokladá skúsenosť väčšiny „čiernych“ vojakov, že akokoľvek ťažká a nebezpečná bola práca v baniach, nijako si s ňou nezadala šikanovanie, ktorou trpeli pred vojnou a dlhé roky po nej. Pokazená mladosť, zničené životy a zmarené sľubné kariéry pétépákov by mali navždy zostať pripomienkou toho, kam až môže dospieť nekontrolovateľná moc. Štyri osudové katastrofy sa podpísali na osude autora tejto knihy: Zabavenie statku za Protektorátu, vylúčenie zo štúdia vysokej školy, pobyt v tábore nútených prác PTP, zabavenie všetkého majetku a vysťahovanie rodiny z bytu. O troch z nich možno povedať, že časom bolo možné sa s ich následkami, aj keď s veľkým úsilím, aspoň čiastočne vyrovnať. Ale nebolo možné napriek všetkej snahe dohnať a napraviť to, čo spôsobilo vylúčenie z vysokej školy a jeho následky. Premietlo sa to do celého jeho aktívneho života.