Jeden z najznámejších románov 20. storočia, ktorým sa Albert Camus stal duchovným otcom celej jednej povojnovej generácie, bol bezprostredne po svojom vydaní v r. 1942 označený vichystickou kritikou ako „ochabnutosť ducha“ a „degenerácia ľudskosti“. V skutočnosti je príbeh Meursaulta, náhodného vraha odsúdeného na smrť, pretože odmieta prijať rolu v spoločenských hrách, pôsobivou oslavou človeka, a to človeka revoltujúceho. Podľa vlastnej Camusovej interpretácie „cudzinec“ až do konca odmieta klamať a bez jediného náznaku hrdinského správania súhlasí s tým, že zomrie pre pravdu bez toho, aby ju „tým druhým“ vnucoval.