V tomto rozkošatenom diele autor rozpráva príbeh gdanského profesora anatómie, ktorý po smrti svojej životnej lásky upadá do hlbokej depresie, stáva sa „živou mŕtvolou“ bez chuti do života, pudu sebazáchovy a odvahy, zároveň však nie je schopný spáchať samovraždu. Je svedkom mnohých dramatických udalostí vrátane zničenia Gdanska na konci druhej svetovej vojny i toho, ako mesto prechádza pod poľskú správu. Celé dianie však sleduje bez záujmu, ako by sa ho to netýkalo. Z letargie ho vytrhne až mladá žena, ktorá sa do mesta prisťahovala z východu bývalého predvojnového Poľska. Je takým istým stroskotancom a jej pokus o samovraždu, ktorému Hanemann zabránil, je zlomovým okamihom jeho života.