Stredom Mihalkovičovho sveta je Modra a v nej imanentne obsiahnutá „staromodranská nápoveď chvíle“. Nápovede sú nápoveďami iba vtedy, keď nás zavedú na terén myslenia. Myšlienky v textoch predstavujú cesty, vedúce k niekomu alebo k niečomu neznámemu, o čom sa chceme dozvedieť preto, aby sme o tom dokázali vypovedať ako o veci, ktorej dávame svoj podiel na bytí ako zálohu, vstupujúcu do cudzích životov mimo nás.