Dahn DuMaurier v tomto románe ešte viac ako iných preukazuje svoju jedinečnú schopnosť ponoriť sa do temných hlbín duší svojich hrdiniek. Oproti Rebecca (Mŕtva a živá) sa tu viac sústreďuje na charaktery postáv príbehu, tam, kde anonymný hlas popisoval významný dom, sa vynárajú precízne vypracované charaktery osôb, ktoré prebýva v sídle, ktorého meno sa čitateľ ani nedozvie.

Takmer detektívna zápletka je postavená na štúdiu podozrievavosti, ktoré sa rozlézá v ľudských vzťahoch ako rakovina, a zasahuje všetky okolo. Malé bezvýznamné udalosti sa postupom času vŕšia, až dosahujú rozmerov tragédie. A čitateľ len čaká, kedy a ako sa odtrhne prvý lavína a za ňou nevyhnutné ďalšie, ktoré dráma ukončí.