Nestrácajte vieru, Albomov druhý príbeh sa začína nezvyčajnou prosbou osemdesiatdvaročného rabína z Albomovho rodiska, ktorý autora požiadal, aby predniesol reč na jeho pohrebe. Albom, ktorý sa necíti hodný úlohu splniť, trvá na tom, že musí rabína lepšie spoznať. To ho vracia späť do sveta viery, ktorú pred rokmi opustil. Medzitým sa v blízkosti svojho súčasného domova zoznámi s detroitským pastorom na vieru obráteným niekdajším drogovým dílerom a trestancom, ktorý káže chudobným a bezdomovcom v rozpadávajúcom sa kostole s dierou v streche. Albom, ktorý sa pohybuje medzi viacerými svetmi, kresťanským a židovským, afroamerickým a belošským, svetom bedárov a bohatých, si uvedomuje, ako týmto veľmi rozdielnym ľuďom pomáha viera v boji o prežitie. V období, keď sa Amerika ocitá v ťažkých časoch a ľudia sa väčšmi sústreďujú na vieru, Albom a dvaja Boží muži sa zaoberajú tým, čo znepokojuje súčasného človeka: ako vydržať, keď sa stanú zlé veci, ako odpúšťať, ako sa vyrovnať s pochybnosťami o Bohu a aká dôležitá je viera v časoch životných skúšok. Hoci texty, modlitby a dejiny sú rozdielne, Albom začína rozpoznávať pozoruhodnú jednotu medzi dvoma svetmi – a v skutočnosti medzi všetkými vierami. Na konci, keď sa blíži rabínova smrť a krutá zima ohrozuje pastorov schátraný kostol, Albom so smútkom myslí na rabínovu poslednú prosbu a po jeho smrti napíše reč na jeho pohreb. A konečne pochopí, kam po celý čas smerovalo učenie oboch mužov – k hlbokej úteche čerpanej z viery.