Sebavedomá Sviečka je taktak ešte dieťa. Žije v malej dedine obklopenej lesom a poľami, ktorá má už len málo obyvateľov. Ale Sviečka bráni svoju dedinu proti vyľudneniu, je tu pevne zakorenená. Jedného dňa sa stratí Power, susedkin pes.
Sviečka sa ujíma hľadania Powera a sľubuje, že psa privedie späť. Nech to stojí, čo to stojí. Pretože Sviečka dodrží, čo sľúbi. Vždy! Postupuje metodicky, prečesáva dedinu a pole, inštinktívne sa Powerovi stále približuje.
Pritom ju pozorujú deti z dediny, ktoré sa k nej postupne pridávajú. Vytvorí sa celá svorka, ktorá je so štekotom a na všetkých štyroch Powerovi na stope.
Keď je jasné, že ho môžu nájsť len mimo spoločenstva dediny, opúšťajú deti dedinu a sťahujú sa do lesa.

Verena Güntner rozpráva o tom, čo sa stane so spoločenstvom, ktoré stratí kontakt so svojimi deťmi.
„Power“ nás uvádza do bolesti tých, ktorí sú zanechaní pozadu, as veľkou silou ukazuje, čo je potrebné, aby sme vydržali, mohli pokračovať a našli zmysel vo svete, ktorý stratil rád a stal sa neudržateľným.