Expozíciou románu je príbeh dvoch ženských, či skôr dievčenských postáv, Francúzky Ethel a Rusky Xénie, ktoré vyrastajú počas druhej svetovej vojny. Ethel, narodená v Paríži v roku 1920, je jedinou dcérou v zámožnej rodine, ktorá je v dôsledku finančného krachu nútená opustiť honosný dom v Paríži a utiahnuť sa do horskej dedinky Roquebilliere, kde nájde útočisko pred nacistickou hrozbou. Po oslobodení sa Ethel rozhodne vydať za rodinného priateľa Laurenta a odísť s ním do Kanady. Xénia je Ethelinou priateľkou z detstva. Pochádza z ruskej šľachtickej rodiny a po revolúcii v roku 1917 emigruje spolu s matkou. Napokon sa usadia v Paríži, kde žijú vo veľkej biede. Xénia sa vydá za mladého ostýchavého muža zo zámožnej priemyselníckej rodiny. Po tom, čo zažila biedu a odcudzenie, sa teda rozhodne pre „zradu“ vo vzťahu k Ethel, uprednostní právo na spoločenské uznanie v oslobodenej, no zruinovanej krajine, zatiaľ čo Ethel, bytostne zasiahnutá touto zradou, hľadajúca vlastnú identitu a túžiaca po osobnej slobode, sa rozhodne pokračovať inou cestou.