Slovom „pismovnik“ sa v ruštine označovali normatívne zborníky vzorových listov, najprv najmä administratívne, od 18. storočia aj súkromné. Rovnaký názov má aj epištolárny román ruského spisovateľa žijúceho vo Švajčiarsku Michaila Šiškina.

Nejde však o klasický román v listoch, skôr o podobnú zbierku súkromných, často aj ľúbostných listov, v ktorých autor inscenoval dokonalé súznenie oboch pisateľov, hoci sa nikdy nestretli. Líniu románového príbehu tvoria dva pravidelne sa striedajúce hlasy: ženský, Sašin, a mužský, Voloďov, ktoré napriek neprekonateľným časopriestorovým rozdielom vedú veľmi živý dialóg – sú ako dve sínusoidy, čo sa občas pretnú a potom letia svojím smerom. Ich priesečníky sú práve drobné detaily, čo spájajú svet, aby sa nerozsypal, a tie sú všade okolo nás.