Ide o súbor fejtónov, v ktorých autor z rôznych uhlov a dejinných pohľadov líči prelínanie osudov ľudstva s takými zdanlivo nezaujímavými vecami, ako sú niektoré potraviny, nápoje, korenie či drogy. Ale opisuje to svojím svojbytným spôsobom, jeho rozprávanie chvíľami nadobúda podobu zlomkov jeho autobiografie, chvíľami ide vlastne o rozprávanie cestopisné, inokedy o časti vyslovene historické či dejepisné. A to všetko doplnené o nepredstaviteľné množstvo informácií o všetkom možnom i nemožnom, vrátane životopisných údajov o ľuďoch, ktorí sa na tom ktorom objave či vynáleze podieľali. Ide vlastne o veľmi rafinovanú učebnicu, kde si čitateľ – unášaný prúdom autorovho rozprávania – pri čítaní ani neuvedomí, že je vzdelávaný a ako sa mu rozširuje obzor. Vďaka tomu je naplnené Komenského heslo „Schola ludus“, čiže „Škola hrou“. Autor tu zúročil skutočnosť, že prakticky po celý svoj život, popri svojich hlavných profesiách, na vedľajší úväzok prednášal na vysokých školách, najmä na Vysokej škole ekonomickej v Prahe.