Čs. letectvo po vojne evidovalo tri produkty firmy Heinkel – He 72, He 111 a He 219, v prípade He 111 a He 219 v počte iba niekoľkých kusov, počet He 72 presiahol desiatku. Všetky naše He 72 boli v majetku čs. vojenskej správy, avšak boli zapožičané aeroklubom. Aerokluby ich používali predovšetkým na vlekanie vetroňov av tejto úlohe si vyslúžili uznanie aj značnú popularitu. O lietadlá He 111 nemala čs. vojenská správa v prvých povojnových rokoch záujem. Iniciatíva na ich využitie však vzišla od VLÚ Letňany. Táto inštitúcia sa po vojne zaoberala riešením desiatok výskumných, skúšobných a výrobných úloh, medzi ktorými boli skúšky „raketového diaľkovo riadeného leteckého torpéda“, teda riadené lietadlové strely Henschel Hs 293A, skúškami trofejných prúdových motorov BMW 003 a Jumo 0 bombardovaním, okrem iného aj skúškami riadenej bomby PC 1400Fx Fritz X. Na to bolo nutné mať vhodné lietadlo. Dva stroje boli získané z Bulharska, tretí stroj pochádzajúci z vojnovej koristi bol až v dňoch 26.-28.4.1950 prevzatý vojenskou správou po revízii v závode Červený Letov. Dva lietadlá boli v LVÚ využívané v rokoch 1948–49 k rôznym skúškam, jeden bol upravený pre letové skúšky prúdových motorov Jumo 004 a BMW 003. V r. 1950 bol jeden (možno dva?) He 111 upravený pre letecké snímkovanie a odovzdaný Fotoleteckej skupine , kde dolietal v r. 1957. Preukázateľne dva stroje boli v rokoch 1952 – 1953 používané na vlečenie vlečných terčov pre streľby stíhacích S-102. Oba boli zrušené počas rokov 1953–1954. Záujem o He 219 prejavilo MNO až v r. 1948, kedy oznámilo továrni Červený Letov zámysel objednať opravu dvoch kusov z materiálu nachádzajúceho sa v Chebe. Červený Letov zahájil kompletizáciu dvoch lietadiel, prvé bolo zaletené 25.2.1950, na druhom lietadle, ktoré malo byť prispôsobené pre montáž prúdového motora, sa v tej dobe stále pracovalo. Snahy o ich využitie boli vcelku bezvýsledné, obaja boli zrušené asi niekedy na začiatku roku 1953.