Monografia je výsledkom mnohoročnej bádateľskej práce, ktorej hlavný autor – renomovaný teológ prof. Ctirad Václav Pospíšil – priznáva, že sám musel prejsť dlhou tŕnitou cestou od strachu zo slobodomurárov k odhaleniu skutočného stavu vecí, teda k určitému druhu oslobodenia. Spolu s kolegami Veronikou Řehákovou a Janom Sušerom teraz chcú rovnakou cestou vykonať aj čitateľov. Ide o prvý takýto počin v dejinách českej katolíckej teológie a historiografie od obrodenia po súčasnosť. Kniha vznikla na základe radu pilotných štúdií, a preto je rozčlenená do štyroch častí. V prvej sa prvýkrát detailne mapuje Masarykov pomer k problematike evolučného vzniku človeka. V druhej kapitole sa prezentuje postoj prvorepublikových slobodomurárov k tej istej problematike. Pre mnohých bude prekvapivé, že prezident Osloboditeľ aj slobodomurári sú v danej oblasti veľmi blízki kresťanskej recepcii vzniku-stvorenia človeka. Druhá časť knihy pojednáva o pomere TG Masaryka k slobodomurárom, a to v priebehu celého jeho života, čo opäť doteraz nebolo týmto spôsobom nikým spracované. V ďalších kapitolách sa následne rekonštruuje to, ako sa k prvej hlave nášho štátu stavali slobodomurári. Tretia časť je venovaná historickým postavám, ktoré sú na stránkach prvorepublikových slobodomurárskych periodík spomínané častejšie ako ktokoľvek iný, totiž vnímanie Jána Amosa Komenského a Wolfganga Amadea Mozarta zo strany frekventantov lóžových prác. Po tomto trojakom pohľade do duchovného a kultúrneho života slobodomurárov nasleduje posledná, kľúčová partia, v ktorej sa pojednáva o dejinách vzťahu inštitúcie katolíckej cirkvi k slobodomurárstvu, a to predovšetkým na základe cirkevných dokumentov a tiež radu partikulárnych dialógov medzi katolíkmi a slobodomurármi. Predovšetkým v dvadsiatom storočí došlo obojstranne k výraznému posunu smerom k dialógu. Keďže slobodomurárstvo má v každej krajine osobitú históriu a následne aj iné charakteristiky, jednotlivé miestne cirkvi by mali svojich slobodomurárov poznať a – pokiaľ je to možné – vstúpiť s nimi do dialógu. V kontexte názorového rozrôznenia českej spoločnosti je pravdepodobné, že kniha vyvolá široké spektrum kontrastných reakcií, ale pokiaľ k nej čitateľ pristúpi bez predsudkov, zostane iba na ňom, aký si z predložených faktov vytvorí úsudok. Kniha má šancu zaujať nielen tých, ktorí sa chcú niečo dozvedieť o českom i svetovom slobodomurárstve, ale aj záujemcov o štúdium histórie a širšiu verejnosť.