Pravdepodobnosť, že sa človek stane obeťou akéhokoľvek porušenia, alebo dokonca trestného činu, je stále vysoká. Veľká časť verejnosti je tiež stále hlboko presvedčená, že zločinnosť neustále narastá, a to napriek tomu, že kriminálne štatistiky aj viktimologické výskumy vo väčšine hospodársky vyspelých krajín tento záver nepotvrdzujú. Čo sa teda zmenilo? Zvýšila sa informovanosť verejnosti, ktorá viac ako inokedy zaznamenáva skutočnosť, že tam, kde stojí páchateľ, je aj jeho obeť. S väčšou informovanosťou verejnosti dochádza k postupnému odtabuizovaniu príbehov a traum obetí, čo však so sebou nesie aj riziko ich ďalšieho poškodzovania a desenzibilizácie spoločnosti. Zanedbanie psychotraumy u obetí trestných činov, nedostatočné akútne „ošetrenie“ po samotnom útoku az toho plynúce problémy v ich schopnosti začleniť sa späť do spoločnosti a vyhľadať či aspoň prijať pomoc ponúkanú existujúcim systémom poskytovanej starostlivosti výrazne prispieva k ich sekundárnej viktimizácii. Ako sama autorka tejto publikácie poznamenáva: „Celá široká verejnosť by mala byť oboznámená so špecifickosťou situácie obetí trestných činov, a predovšetkým potom s často nezvažovaným faktom, že trestným činom pre obeť všetko ešte len začína.“ Možno práve táto kniha bude vďaka informáciám a výskumom, ktoré predkladá, tým prvým impulzom na zlepšenie systému krízovej intervencie v Českej republike.