Keď pracovníci NASA hľadali profesiu, ktorá by vyžadovala podobné vlastnosti osobnosti, aké sú kladené na špičkových letcov, počítač vraj z niekoľkých stoviek profesiogramov vyhodnotil ako najbližšie vhodné povolanie profesii učiteľa. Je preto možné konštatovať, že učiť v škole je rovnako náročné ako riadiť raketoplán, ak nie ťažšie a nebezpečnejšie. Prečo sa teda viac stará o psychiku špičkových pilotov ako o psychiku pedagógov, keď záťaž je porovnateľná? Ako uvádza sám autor: „Keby učitelia poznali a používali aspoň niektoré poznatky aplikovanej psychológie, žili by ‚bohatšie vo vnútri', boli by spokojnejší vo svojom súkromnom živote a tiež v triedach, zborovniach či školských kabinetoch by vládla väčšia pohoda.“ Práve k tejto spokojnosti by mala publikácia prispieť. Po jej prečítaní by mal každý učiteľ viac porozumieť náročnosti učiteľskej profesie, pričom toto porozumenie sa môže stať návodom na zvládanie najrôznejších ťažkostí a prekážok v škole. A ak sa niektoré problémy napriek tomu nepodarí úspešne vyriešiť, nebude ich touto knihou poučený pedagóg chápať ako svoje osobné zlyhanie. Na čo sa autor najmä zameral? Vyberá základné témy z psychológie osobnosti, zo všeobecnej, vývojovej, sociálnej a pedagogickej psychológie. Zameriava sa najmä na „silné témy“, teda na oblasti, ktoré trápia našich súčasných učiteľov: zvládanie nevhodného správania žiakov, učiteľského stresu, školských konfliktov či komunikácie s problémovými rodičmi a pod. Pripomína tiež ďalšie psychologické zákonitosti, ako napríklad chyby vo vnímaní a hodnotení žiakov , techniky podporujúce komunikáciu učiteľ-žiak a učiteľ-rodič, poznávanie a utváranie klímy školskej triedy či školy a mnohé ďalšie.