Kniha čerpá z osobnej skúsenosti autorky, ktorá niekoľko rokov pôsobila v paliatívnej starostlivosti. Stretnutie s ľuďmi, ktorým perspektíva blízkej smrti naliehavo otvorila pálčivé osobné témy a možno trochu pozabudnuté hodnoty, premenila aj jej vlastný život. Rozhovory s umierajúcimi naznačili niekoľko hlavných smerov ľútosti – kiež by som mal odvahu žiť naozaj podľa seba, nie podľa očakávania druhých, kiež by som toľko nepracoval, kiež by som mal odvahu vyjadriť svoje city, kiež by som si udržal vzťahy so svojimi priateľmi, kiež by som si šťastnejšie… Príbehy ľudí lúčiacich sa so životom sa prelínajú s osobným príbehom autorky, hľadajúcej pozitívny zmysel plného prežívania prítomnosti pri rovnako plnom vedomí vlastnej konečnosti.