Kniha z roku 1901 je založená na výskumoch chybných úkonov (zabúdanie, prerieknutie, chybné čítanie, prepísanie, prehmatnutie atď.). Tie možno podľa Freuda racionálne vysvetliť ako produkt činnosti nevedomia, a vylúčiť tak obyčajnú náhodu. Pretože chybné úkony prejavuje každý z nás, sme podľa autora všetci tak trochu neurotici. Kniha, ktorá nie je tak zaťažená teóriou a je skôr praktická ako špekulatívna, môže slúžiť ako vhodný úvod do Freudovho učenia. Radí sa zároveň medzi vôbec najznámejšie Freudove spisy a je považovaná za dôležitý príspevok nielen štúdia psychopatológie, ale aj lingvistiky, sémantiky a filozofie. Sigmund Freud (1856–1939), viedenský neurológ a psychoterapeut, zakladateľ psychoanalýzy, tretia najcitovanejšia osoba v psychológii 20. storočia.