„Jungova myšlienka individuácie ako procesu morálnej evolúcie je myšlienkou navýsosť duchovnej. Nejde tu už o dokonalého a odťaženého Boha, ktorý zhora zhliada na človeka v jeho márnom a hriešnom úsilí stať sa dobrým, ale o zanieteného a stále sa vyvíjajúceho Boha, ktorého vedomie závisí výhradne na ľudskom vedomí. Jung tu nehovoril o Bohu ‚tam vonku', ale o samotnom kolektívnom nevedomom bytí. Jednoducho povedané sebapoznanie človeka závisí od jeho schopnosti spoznávať Boha v sebe samom. V trvalom procese individuácie sa vykupujú navzájom Boh i človek.“ Táto kniha sa zdá byť víťazstvom racionality nad náboženským poblúznením. Ukazuje nám, ako možno úplne presne porozumieť jednej z možností zmyslu, ktorý má fundamentalizmus v našom svete a pre človeka. Nastavuje nám tiež zrkadlo, v ktorom môžeme uvidieť, ako blízko môže mať náš objektivistický racionálny postoj k dogme „privacio boni“, respektíve „privacio logicae“ a túto svoju pozíciu až fundamentalisticky zastávať.