Otec fraktálnej geometrie Benoit Mandelbrot (1924–2010) líči vo svojich pamätiach podrobne svoju životnú a vedeckú dráhu, ktorá bola takmer rovnako kostrbatá ako objekty, ktorých štúdiom sa preslávil. V pestrej mozaike rozprávania a príhod sa presúvame z varšavského geta k upätej matematickej elite povojnového Francúzska, od Caltechu a MIT k ženevskému psychológovi Piagetovi, od IBM po Yale a Harvard – tu všade Mandelbrot starostlivo zaznamenal stretnutie s každým, ovplyvnil jeho dráhu. Svoje zásluhy nijako neumenšuje; je si dobre vedomý, že jeho objav je natoľko prelomový, aby si zaslúžil prívlastok „keplerovský“, pretože po ňom už nie je svet rovnaký ako predtým. Náhle sme totiž získali nástroj na uchopenie komplikovaných, kostrbatých a nepravidelných javov, aké sa nečakane vynárajú v prírode aj ľudskej spoločnosti.