„Tak prečo to robíš? Čo z tých ježkov máš?“
„Mám z nich radosť.“
„Mohol by si sa o neho tie dva dni postarať?“

Tak nejako začalo priateľstvo veterinára Massima špecializujúceho sa na dobytok s opusteným ježkom. Mláďatko staré sotva pár dní je celé červenkasté a na chrbte má opasok bielych, mäkkých a mírne rozstrapatených pichliačov. Váži iba dvadsaťpäť gramov a tíško fňuká – je hladné, je mu zima, možno sa cíti osamelo. Jeho zúfalé nariekanie je však tiež silné a naliehavé, že prenikne aj cez Massimov obranný štít ukutý z apatie a sily zvyku. A tak sa stalo, že mu Ninna – to rozstrapatené ježie mláďatko bola samička – kúzlom svojej osobnosti prevrátila život naruby. Je zdvíhavá. Len čo vycíti niečo nové, hneď vystrčí čumáčik zo svojho úkrytu. Je veľmi hravá. Zabáva sa tým, že ňufákom prevracia misku s vodou. Je nežná. Keď Massima dlhší čas nevidí, od samej radosti ho potom blízko. Ale je to aj voľne žijúce zviera, ktoré potrebuje slobodu. Klietka je ho čím ďalej tesnejšia, šťastie nachádza venku v lesoch…
Massimo Vacchetta rozpráva o nezvyčajnom stretnutí, ktoré mu pomohlo prekonať zlé obdobie a vnuklo mu nový zmysel života. Založil záchrannú stanicu pre ježkov, z ktorých sa vinou našej nepozornosti stal ohrozený druh, a stará sa o tých, ktoré potrebujú dlhodobú pomoc. Ako napríklad Trilly, zaprisahaný donchuan, či krehká Lisa, ktorá si všetkých získala svojim pohľadom, alebo Zoe, ktorému sa podarilo odraziť všetky údery osudu. Zranené, týrané, bezbranné zvieratká, ktoré však prekypujú touhou po živote.