Zmena klímy je skutočná, ale neznamená koniec sveta. Dokonca to nie je ani ten najväčší súčasný problém životného prostredia.
Michael Shellenberger bojuje za zelenšiu planétu už celé desaťročia. Pomáhal zachrániť posledné nechránené sekvojové lesy na svete. Je spoluautorom predchodcu amerického politického programu New Green Deal. A viedol úspešné hnutie vedcov a aktivistov za zachovanie prevádzky jadrových elektrární, ktoré zabránilo nárastu emisií.
V roku 2019 sa však začali ozývať hlasy, že „zomrú miliardy ľudí“, čím prispievajú k rastúcej nervozite, ktorá sa teraz šíri aj medzi mladistvými, a Shellenberger, ako celoživotný aktivista za zlepšenie životného prostredia, uznávaný odborník na energetiku a otec dospievajúcej dcéry, dospel k záveru, že je potrebné jasne oddeliť vedu od fikcie.
Napriek tomu, že mnohým témam sa médiá venujú už desiatky rokov, mnohí z nás stále nepoznajú základné fakty. Emisie oxidu uhličitého dosiahli vo väčšine rozvinutého sveta vrchol už pred viac ako desiatimi rokmi a odvtedy klesajú. Úmrtia následkom extrémneho počasia, dokonca aj v rozvojových krajinách, klesla za posledných štyridsať rokov o osemdesiat percent. A riziko, že sa Zem ohreje na príliš vysokú teplotu, je následkom spomaľujúceho rastu populácie a ohromného množstva zemného plynu čoraz nepravdepodobnejšie. Napodiv práve ľudia, ktorí najviac bijú na poplach ohľadom súčasných problémov, sa často najviac bránia očividným riešeniam.
Čo sa naozaj skrýva za vzostupom apokalyptického environmentalizmu? Sú to silné finančné záujmy. Je to túžba po postavení a moci. Ale predovšetkým je to nutkanie určitej skupiny údajných ateistov nájsť duchovné naplnenie. Takýto spirituálny impulz môže byť prirodzený a zdravý. Lenže pokiaľ toto nové náboženstvo hlása strach bez lásky a vinu bez vykúpenia, nedokáže uspokojiť naše najhlbšie psychologické a existenciálne potreby.