Ílové minerály, ktoré tvoria prevažnú časť povrchu zemskej kôry, sú vodnaté vrstevné silikáty (fylosilikáty). Sme nimi doslova obklopení. V prírode sa vyskytujú ako drobné častice, väčšinou šupinkovitého tvaru. Pre možnosť jednoduchšej interpretácie sa ich štúdium opiera (najmä pri röntgenovej difrakcii) často o výsledky získané na väčších kryštáloch. Okrem tradičného využitia v keramike, chemickom priemysle a stavebníctve, pri budovaní komunikácií a úložísk rizikových odpadov sa znalosť ílových minerálov uplatňuje aj v papierenstve, pri výrobe plastov. Význačná je ich schopnosť prijímať do svojej kryštálovej štruktúry veľké organické molekuly, umožňujúce vznik nových materiálov. K vlastným ílovým minerálom sú priradené aj ďalšie príbuzné fylosilikáty s podobnými atómovými štruktúrami as podobným chemickým zložením. Na identifikáciu jednotlivých minerálnych fáz je neoddeliteľnou súčasťou publikácie jej tabuľková časť s predloženou ich klasifikáciou.