Prírodovedkyňa a autorka populárno-náučnej literatúry Sy Montgomeryová pokrýva emocionálny aj telesný svet chobotníc — a opisuje fascinujúce väzby, ktoré tieto neuveriteľne komplexné a energické bytosti nadväzujú s človekom. Za účelom spoznať tieto divoké, samotárske a dravé mäkkýše predvádza ukážkovú „zážitkovú“ dokumentaristiku a neváha sa za nimi vydať do Akvária New England ani ku koralovým útesom Francúzskej Polynézie a Mexického zálivu. Vďaka tomu sa spriatelila hneď s niekoľkými chobotnicami s výrazne odlišnou osobnosťou – miernou Aténou, priebojnou Octaviou, zvedavou Kalou a hravou Karmou. Svoj dôvtip chobotnice dokazujú nepreberným počtom spôsobov: unikajú z nádrží ako orangutany, uchyľujú sa k všemožným ľstiam, aby získali potravu, a prúdom vody zo svojho lievika sa hrajú s loptou. „Chobotnice sa mi vždy páčili. Ani mimozemšťania z toho najpotrhlejšieho sci-fi nie sú také zvláštne ako ony. Sú to tvorovia, ktorí napriek tomu, že dorastajú váhy bezmála päťdesiatich kilogramov a dĺžky skoro dvoch pol metra, dokážu svoje rôsolovité telo pretiahnuť medzerou o veľkosti pomaranča. Sú to živočíchy… so zobákom ako papagáj, jedom ako had a jazykom vysadeným zubami… ktorí dokážu meniť tvar aj farbu a vypúšťať atrament. Ale čo je najpozoruhodnejšie… chobotnice sú mimoriadne inteligentné.“ Len nedávno vedci prisúdili inteligenciu aj psom, vtákom a šimpanzom. Teraz s údivom sledujú, ako chobotnice dokážu riešiť rôznorodé úlohy, a snažia sa rozlúštiť význam ich farebných zmien. Montgomeryová tu toto rastúce uznanie pre chobotnice zachytáva a zároveň rozpráva príbeh o láske, ktorý je striedavo vtipný, zábavný, dojemný aj hlboký. Majú chobotnice dušu? nám oznamuje, čo nás môžu chobotnice naučiť o stretávaní dvoch veľmi odlišných myslí.