Väčšina z nás začína deň šálkou kávy alebo čaju, občas si dáme čokoládu, niektorí fajčíme alebo konzumujeme rôzne bylinné doplnky, a sú aj takí, ktorí užívajú nelegálne drogy. Kniha Rastliny a ľudský mozog si dala za úlohu popísať, nielen ako na nás z hľadiska farmakológie alebo psychofarmakológie pôsobia chemické látky odvodené z rastlín a húb, ale najmä prečo to tak je. Na čo je to rastline dobré? Čo ju núti syntetizovať látky, ktoré majú taký vplyv na ľudský alebo zvierací mozog?
Podľa prepletajúcej sa evolúcie ľudí a látok odvodených z psychoaktívnych rastlín za sebou máme bohatú históriu vzájomného prínosného ovplyvňovania. Doklady objavíme medzi pozostatkami nájdenými na miestach rozkvetu rozličných juhoamerických kultúr, na maľbách v subsaharských jaskyniach či pri objektoch z talianskych alebo španielskych archeologických nálezísk.
Najpodstatnejšie odpovede nám však poskytnú dve prevládajúce formy života na našej planéte, rastliny a hmyz, a mnoho ekologických rolí, ktoré pri rastlinách hrajú sekundárne metabolity. Niečo naznačí aj biologická príbuznosť medzi hmyzím a ľudským mozgom alebo podobná medzibunková signálna cesta, ktorú spolu zdieľajú rastliny a ľudia. Kniha s nami prejde zásadné alkaloidy, napr. kofeín, rad jedov a niekoľko halucinogénov a väčšinu zneužívaných drog (napr. morfín, kokaín, DMT, LSD a nikotín), fenoly a polyfenoly, ktoré tvoria veľkú a prospešnú časť nášho prirodzeného jedálnička, a terpény, skupiny multifunkčných zlúčenín, ktoré fungujú ako aktívne zložky marihuany a radu bylinných výťažkov, ako je ženšen, ginkgo a valeriána lekárska.