Tradícia pytagorejstva pútala pozornosť pre svoje názory a tabu už v 6. storočí pred nl Nasledovníci Pytagorov bývajú považovaní za zakladateľov matematického uvažovania či objaviteľa číselných pomerov hudobných harmónií, ale zároveň sú označovaní za členov náboženskej sekty, ktorí s matematickými sektami nemali s náboženskými sektami. Reprezentatívnou postavou raného pytagorejstva 5. stor. pred nl je Filoláos z Krotónu. Z jeho knihy O prírode sa zachovali zlomky obsahujúce náuky o základných princípoch sveta, ich harmonickom spájaní a určovaní pomocou čísel. Dozvedáme sa tiež o zvláštnostiach astronomického systému, ktorý nie je geocentrický ani heliocentrický, ale je spätý s biologickou Predstavou sveta ako živé bytosti. Neoddeliteľnou súčasťou informácií o ranom pytagorejstve sú Aristotelove referáty, ktoré sa s Filoláovými zlomkami v mnohom zhodujú, obsahujú však aj dôležité rozdiely, napr. podivuhodný popis pytagorejského číselného symbolizmu.