Vtáčie spôsoby - Jennifer Ackermanová
Vtáčie spôsoby - Jennifer Ackermanová
Popis
Nový pohľad na to, ako vtáky hovoria, pracujú, hrajú sa, vychovávajú mláďatá a premýšľajú Nová kniha od autorky bestselleru Genialita vtákov prináša zásadný vhľad do spôsobu vtáčej existencie i do posledných vedeckých výskumov a významne posúva naše pochopenie toho, ako vtáky žijú a ako premýšľajú . * Oslava rozmanitosti vtáčieho života a správania Táto kniha pojednáva o prekvapivých a niekedy znepokojujúcich prejavoch správania, ktoré sú u vtákov na dennom poriadku, o činnostiach, ktoré výrazne a niekedy škodoradostne vyvracajú naše obvyklé predstavy o tom, čo je u vtákov „normálne“ a čoho sme si mysleli, že sú schopní. Jennifer Ackermanová na základe aktuálnych vedeckých poznatkov prevracia tradičný pohľad na spôsob, ako vtáci žijú, ako spolu komunikujú, získavajú potravu, pária sa, vychovávajú mláďatá a prežívajú. Odhaľuje ich pozoruhodnú inteligenciu i stratégie a schopnosti, ktoré sme kedysi pripisovali výhradne ľuďom: klamanie, manipuláciu, podvádzanie, únosy, zabíjanie potomkov, ale aj dômyselnú medzidruhovú komunikáciu, spoluprácu, súčinnosť, altruizmus, kultúru a hru. Niektoré z týchto mimoriadnych spôsobov správania sú tak zapeklité, že posúvajú hranice samotnej „vtákovitosti“ – teda vtáčej podstaty. Je zrejmé, že neexistuje len jediný vtáčí spôsob života, ale skôr ohromujúca škála druhov s odlišným vzhľadom aj životným štýlom. Vtáky sa medzi sebou líšia v každom ohľade, v operení, tvare tela, speve, lete, ekologickej nike aj v správaní. A práve to na nich milujeme. Rozmanitosť biológov fascinuje. A fascinuje aj pozorovateľov vtákov (birdwatchery), núti ich spisovať zoznamy druhov, ktoré počas svojho života videli (life listy), cestovať do vzdialených kútov zemegule za vzácnymi druhmi alebo skočiť do auta a ísť sa pozrieť na zblúdilcov priváteho búrok či vyraziť do lesa a pískať a hvízdať, aby prilákali akéhosi nenápadného budníčka. Pozorujte chvíľu vtákmi a uvidíte, že rôzne druhy robia aj tie najvšednejšie veci úplne odlišným spôsobom. Túto rozmanitosť odrážajú aj výrazy, ktorými popisujeme naše vlastné extrémne správanie. Sme sovy, alebo škovránky; nosíme sa ako pávy, alebo sme škaredé káčatka; sme dravci, alebo holubičie povahy; nočné vtáky, alebo ranné vtáčatá. Cukrujeme, kdákame a kráčame. Hudráme, sýčkujeme, varíme, ľaľkujeme, datľujeme. Sme blbúni nejapní alebo sliepky. Sme nafúkaní ako holub bublák alebo zmrznutí ako drozd. Spíme ako cudci a nadávame ako škorci. Robíme volavky a kavky. Máme medzi sebou straku alebo kukučie mláďa. Sme ošklbaní ako kura a pekne sme sa vyfarbili. Vyleteli sme z hniezda, sme vykotúľaní vtáčikmi a robíme vtákoviny. Naparujeme sa, tokáme, zariaďujeme si hniezdočko lásky, sme ako hrdličky, ale vieme byť aj ako supy. Niektorí z nás zobák nezavrú po celý deň, iní ho ani nevedia poriadne otvoriť. Hovoríme, ako nám zobák narástol, niekedy ho ale musíme držať, aby sme cezň nedostali.