Sada Gvašové farby EL GRECO
Veľmi populárna sada pre všetkých, ktorí chcú poodhaliť kúzlo maliarske techniky zvanej gvaše (gouache)
Pre výrobu týchto brilantných farieb sú používané len tie najlepšie pigmenty.
Farby sa vyznačujú vysokou farebnosťou, stálosťou.

použitie:
pre maľovanie na bežných podkladoch pre akvarelové farbu. Ideálne pre umeleckú maľbu a štúdium.

Čo je to gvaše?

Názov tejto maliarske techniky pochádza z francúzštiny (gouache). Gvaše používa vodové farby v hustejších, oproti akvarelu nepriehľadných nánosoch s belobou. Spojivom býva arabská guma alebo tragakant s glycerínom. Za podložku slúži podobný materiál ako u akvarelu – papier, pergamen, textílie. Vrstvy možno nanášať po ich zaschnutí, pričom farba svetlá, ale tiež do mokrého podkladu.

Tejto techniky sa v minulosti často užívalo, zvlášť v stredoveku, pri ilumináciu a ilustráciách rukopisov. V renesancii táto technika slúžila často k príprave študijných kartónov. V sedemnástom a osemnástom storočí sa jej užívalo tiež k tvorbe miniatúr.

Gvaše si pochopiteľne obľúbili tiež autori, ktorí sa venovali akvarelu (Claude Lorrain, J. M. W. Turner). Neskôr Pablo Picasso, Marc Chagal. V Čechách sa technike gvaše venoval napr. Josef Navrátil. Podobne ako u akvarelu dochádzalo a dochádza k rôznym kombináciám kresby, akvarelu a gvaše a tempery, a to už od čias Alfonza Muchu alebo Luďka Marolda.

V zbierke kresby ČMVU možno ako príklad použitia techniky gvaše uviesť gvaše na papieri Antonína Strnadela Obrábanie pôdy, 1936, K 656, alebo práve Luďka maróduje Na pláži, 1896, K 1522. Akokoľvek v prípade diel Luďka Marolda ide vlastne o kombináciu kresby a maliarske techniky gvaše , gvaše je v tomto prípade použitý ukážkovo. Podkladom pre dielo bol zvolený farebne tónovaný kartón, ktorého farebný charakter autor dokázal využiť tým, že na neho nenaniesli žiadny ťah štetcom, a podklad sa tak stal integrálnou súčasťou diela. Podobne tomu bolo so značným využitím bielej farby, ktorá je v prípade gvaše nepostrádateľná. Kombinácia kresby a gvaše sa ako základ kresliarske bravúry typické pre autorov prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia uplatnila v množstve komorných diel, ktorá bola často prípravami k monumentálnějším realizáciám.

V prípadoch použitia techniky gvaše dochádza často nielen ku kombináciám kresby s kvasom, ale aj ku kombináciám akvarelu a gvaše. Gvaše nebýva nanášaný v pastách, ale v plochách zriedenou farbou.