Povrchní vykladači niekedy tvrdia, že základom Montessori prístupu je ponechať dieťaťu úplnú slobodu a nijako ho neobmedzovať. Každý, kto vyskúšal takýto prístup na deťoch a je schopný objektívne zhodnotiť výsledky, dospeje k záveru, že samotná sloboda a neohraničenosť vedú u dieťaťa k sebectvu, k neschopnosti prispôsobiť sa a neskôr k nerešpektovaniu pravidiel ľudského spolužitia. Sloboda a voľnosť sú však v Montessoriovskej vzdelávacej koncepcii kľúčové pojmy. Ich uplatňovanie však musí byť cieľavedomé a systematické. Rozhodujúcim faktorom je rozpoznanie činností, ktoré sú prirodzené a vedú k rozvoju osobnosti, od tých, ktoré sú deviantné a vedú k deštrukcii alebo tyranii prostredia. Úplná sloboda sa vzťahuje len na prirodzené činnosti. K nim je potrebné priviesť dieťa, a to nie je vôbec jednoduché. Sloboda typu: „Choď a rob niečo, nemám čas!“ je rovnako užitočná ako bezdôvodné šikanovanie dieťaťa. Dieťa zvyčajne chce pracovať s nami alebo po nás. Len preto, že je pomalý a menej zručný, mu to zvyčajne nechceme dovoliť. Dávame mu slobodu v sterilnom prostredí, kde nemôže samo nájsť príležitosť na prirodzené aktivity. Maria Montessori (1870–1952) bola všestranná talianska pedagogička, filozofka a vedkyňa. Je známa najmä vďaka svojim novým pedagogickým metódam. Študovala medicínu, filozofiu a psychológiu, zaujímala sa o antropológiu, biológiu a pedagogiku.||

• Dátum vydania: 01. 11. 2018
• Počet strán: 328
• ISBN: 978–80–262–1393–2
• Väzba: Brožovaná bez přebalu lesklá