Kávový špeciál: História kávy
Káva sa podáva na nespočetné množstvo spôsobov, kávovar nájdeme v takmer každej domácnosti a espresso, lungo či ďalšie obľúbené druhy si môžeme objednať takmer v každej reštaurácii. Kde sa však káva vzala a aká je jej história? Uvarte si šálku tohto aromatického nápoja a poďte objavovať jeho cestu spoločne s nami.
„Akonáhle sa káva ocitne v žalúdku, nastane všeobecné pozdvihnutie. Začínajú sa objavovať nápady, prirovnanie sa množí, papier je popísaný. Káva je tvoj spojenec a písanie prestáva byť bojom.“ – Honoré de Balzac, francúzsky literát, ktorý sa nezaobišiel bez svojich 60 šálok kávy denne
Hovoria pravdu legendy?
O objavení kávy panuje celý rad legiend. Najčastejšie leží ich pôvod v arabskom prostredí, avšak či sú príbehy založené na pravde, možno len ťažko odhadovať. Poďme si aspoň niektoré z nich priblížiť.
Arabský pastier a aktívne kozy
Jedna z veľmi známych legiend rozpráva o arabskom pastierovi Kaldi, ktorému pri pastve v jemenských horách začali kozy požierať červené plody z okolo rastúcich kríkov. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby nezačali po chvíli divoko skákať a neboli plné neskutočnej energie. Kaldi sa s touto skúsenosťou zveril opátovi z neďalekého kláštora, ktorý neváhal, nazbieral bobule, povaril ich vo vode a nápoj z nich podal mníchom. Tí reagovali obdobne ako kozy – zrazu mali oveľa viac energie a boli schopní zotrvať pri svojich nočných modlitbách bdelí po oveľa dlhšiu dobu. Začali si teda variť tento mok pravidelne, a aby uchránili plody pred obdobím dažďov, natrhali ich a sušili nad ohňom. Jedného dňa však niekoľko plodov spadlo do ohňa a miestností sa linula intenzívna vôňa. Odvtedy mnísi pražili kávové zrná v ohni, mleli ich a pripravovali si lahodný nápoj veľmi intenzívnej chuti a vône.
Lekár, ktorý vyliečil panovníkovu dcéru
Iná, možno ešte známejšia legenda, hovorí o jemenskom šejkovi a lekárovi menom Hadži Omar. Ten bol za svoje skutky poslaný do vyhnanstva do Ousabu v Arábii. Žil tu a pozoroval dianie okolo. Jedného dňa sledoval prekrásne sfarbeného vtáčika, ktorý ho doviedol až ku kríku obsypanému voňajúcimi kvetmi a červenými bobuľami, na ktorých si vták začal pochutnávať. Lekár nelenil, niekoľko červených bobúľ si odtrhol a vo svojom príbytku si z nich pripravil horúci nápoj. Netrvalo dlho a zrazu pocítil zvláštne účinky na svojom tele, ktoré ho posilňovali a dávali mu energiu. Začal preto podávať tento nápoj aj svojim slabým pacientom. Keď sa k nemu doniesla informácia, že ochorela panovníkova dcéra, vydal sa k nej so svojím liečivým nápojom, ktorým ju zachránil. Vladár mu za odmenu umožnil opustiť vyhnanstvo a vrátiť sa do svojej domoviny, kde mu tiež ako poctu nechal vystavať luxusný chrám.
„Radšej by som trpel a mal kávu, než prišiel o zmysly.“ – Napoleon Bonaparte, francúzsky cisár, vojvodca a štátnik
Náhľad do histórie odkryje fakty
Či už sú príbehy, ktoré sa tradujú po stáročia, založené na pravde alebo nie, faktom zostáva, že pravlasťou kávy je Etiópia, kde ešte aj dnes nájdeme v oblasti Kaffa divoko rastúce kríky kávovníkov. Zrnká kávy tu údajne poznali už v šiestom storočí – najprv ich žuvali, a keď pri požiari zistili, že sa v ohni krásne rozvoňajú, začali ich pražiť. Odtiaľ sa kávové zrná ďalej rozširovali prostredníctvom bojovníkov pri vojenských ťaženiach, najmä v priebehu 13. a 14. storočia do Jemenu.
…pražená káva sa tu konzumovala už v 9. storočí nášho letopočtu, a to najmä pre svoje liečivé účinky.
Káva ako cenený nápoj v Mekke
S rozšírením kávy po Jemene dochádzalo k jej kultivácii a ďalšiemu šíreniu – z jemenského prostredia sa tak postupne dostala až do svätého mesta Mekky, ktoré platilo za kultúrny stred arabského sveta. Traduje sa, že pútnici sa mohli pri svojich putovaniach občerstviť kávou v prvých kaviarňach, ktoré tu v 15. storočí vznikali, a mohli ju so sebou vziať aj do svojich domovov. Zároveň počas 15. storočia dochádza aj k rozmachu pestovania kávovníka a expanzii kávy po celom svete – avšak Arabi povoľovali export iba upražených či uvarených zrniek kávy, aby nebolo možné kávu pestovať v ostatných končinách. Indický pútnik Bada Budan však pri svojej púti do Mekky získal hrsť semien schopných vyklíčiť, a podarilo sa mu ich vysadiť v južnej Indii.
Náboženstvo dalo káve červenú
Po veľkom rozmachu v 15. storočí došlo v šestnástom storočí k absolútnemu zákazu kávy. Konkrétne v roku 1511 rozhodli náboženskí vládcovia, že energizujúce účinky kávy sú totožné s pôsobením alkoholu, a teda pre ľudí škodlivé. Nakázali preto všetky kávové zrná zlikvidovať a ich predaj podliehal prísnemu trestu. Nič však netrvá večne, kávu sa darilo úspešne „pašovať“ aj do ďalších miest a oblastí, kde zároveň dochádzalo k šľachteniu kultúrnych odrôd. Rozmach kávy v tomto období zaznamenal predovšetkým Egypt a neskôr aj Arabský polostrov.
Príchod kávy do Európy
Na začiatku 17. storočia sa prostredníctvom benátskych kupcov podarilo dopraviť kávové zrná aj do Európy. Rozšírila tak portfólio horúcich nápojov – čokolády (prišla v roku 1528 z Ameriky) a čaju (v Európe od roku 1610). Chuť a účinky tohto aromatického nápoja si miestni čoskoro obľúbili, avšak katolíckymi kňazmi bol vnímaný ako nápoj neveriacich. Našťastie čierny mok oslovil chuťové bunky samotného pápeža Klimenta VII., teda dostala jeho požehnanie.
…prvá zámorská plantáž vznikla na Jáve, kam holandský obchodník prepašoval prvé sadenice? Do Talianska sa prvé kávové zrná dostali v roku 1615 a následne sa šírili aj do ostatných častí Európy, najmä Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka či Portugalska. Holandskí obchodníci skoro zistili, že predaj kávy je veľmi úspešný biznis, a tak od roku 1699 začali pestovať kávovníky v prvých holandských koloniách v Indonézii a stali sa najväčšími dodavateľmi kávy do Európy a taktiež prvými dodavateľmi kávy do Strednej a Južnej Ameriky.
Kaviarne musia byť intelektuálne
S rozmachom kávovej kultúry začali vznikať aj prvé kaviarne platiace za miesta spoločenských a pracovných stretnutí intelektuálov. Na rozdiel od arabských kaviarní však neboli také luxusné, skôr išlo o pouličné miesta na posedenie.
- V druhej polovici 17. storočia bola otvorená prvá kaviareň v Paríži nesúca názov Stará francúzska comedye, ktorá sa razom stáva obľúbeným miestom na stretnutie slávnych.
- V rovnakom období, konkrétne v roku 1652, vznikla kaviareň aj v Londýne, kde sa ich do konca 17. storočia otvorilo takmer ďalších tristo.
- Ak by sme hľadali prvú kaviareň v Čechách, museli by sme si počkať na začiatok 18. storočia. Prvý náznak kaviarne začal prevádzkovať Arabic Gorgos Hatalah il Damaški, známy tiež ako Jiří Bohdan Damašský aj Jiří Deodat. Na samom začiatku varil kávu vo svojom byte a ponúkal ju v pražských uliciach. V roku 1714 vďaka obľube medzi mešťanmi získal meštianske právo a mohol si otvoriť kamennú kaviareň v dome pri Kornove v Liliovej ulici (dnes U zlatého hada).
- Ani v Brne Arabi nezaháľali a v roku 1702 si tu otvorili kaviareň Turek Ahmed, a to na odporúčanie samotného viedenského biskupa. Na konci 18. storočia už bolo na krajinách Brna 90 kaviarní.
Kávový biznis ide dopredu
O ďalších storočiach už môžeme hovoriť ako o rozkvete kávovej kultúry. Rozrastali sa nielen oblasti, do ktorých sa káva distribuovala, ale aj plantáže, na ktorých sa pestovala.
- V roku 1730 sa objavila jedna z doteraz najdrahších káv – Jamaica Blue Mountain. Tá sa pestuje v krajinách okolo Modrých hôr na extrémne rodnej vulkanickej pôde plnej minerálnych látok. Oblasť Jamajky je navyše chladnejšia a vyskytujú sa tu pravidelné zrážky, ktoré tvoria hmlu, ktorá spoločne s okolitými lesmi chráni plodiace kávovníky. Vďaka množstvu svetla dozrievajú kávové zrná menšie, čo sa značne podpisuje na výslednej chuti.
- V druhej polovici 19. storočia, konkrétne v roku 1852, sa vo Francúzsku prvýkrát objavuje french press, a to ako vynález dvoch mužov – Mayera a Delforgeala. Ich výtvor však nebol schopný kávu filtrovať kvalitne, čo potvrdila aj výsledná chuť. Chutnú kávu z french pressu začal podávať až Talian Attilio Calimanim, ktorý si svoj vynález v podobe, v akej je dnes, patentoval v roku 1929.
- Na prelome 19. a 20. storočia prišiel Talian Luigi Bezzera s myšlienkou, že na prípravu skutočne kvalitnej a chutnej kávy je potrebná špecifická teplota i tlak. Vynašiel preto špeciálny prístroj (známy ako espresso), vďaka ktorému uzrel svetlo sveta nami tak milovaný druh prípravy kávy – espresso.
- V 21. storočí sa dôraz začína klásť na najrôznejšie obmeny kávy, na fair trade pestovanie aj na rozmanité novinky v príprave kávy, či už ide o kávovary s množstvom funkcií, či stále populárnejšie vacuum pot alebo chemex. O tom, že sa káva stala naozaj populárnym nápojom, svedčí aj fakt, že denne sa na celom svete vypije viac ako 100 miliónov šálok kávy. Je teda len otázkou, kam ďalej ešte bude jej vývoj smerovať...
„Čierna ako diabol, horúca ako peklo, čistá ako anjel a sladká ako láska.“ – Charles Maurice de Talleyrand-Périgord, francúzsky politik a diplomat obdobia Francúzskej revolúcie
Kde sa vzal názov „káva“?
Na záver sa ešte poďme pozrieť na históriu samotného názvu tohto lahodného nápoja. Aj k nemu sa spája rad legiend, z ktorých medzi tie najčastejšie patrí tá, ktorá traduje, že slovo káva vzniklo na základe názvu regiónu Caffa v Etiópii, kde bola pestovaná vôbec prvýkrát. Iná historka potom zase tvrdí, že zásluhu na názve majú Arabi, ktorých výraz gahwa, ktorý sa objavoval vo vtedajšej poézii, označoval víno – a keďže islam alkohol zakazuje, bol tento názov, aj vzhľadom na účinky kávy, prevzatý práve pre ňu. Údajne však môže pomenovanie pochádzať aj z Osmanskej ríše, kde bola označovaná ako kahve. Prapôvod sa teda asi nedozvieme, dôležité však je, že si na káve môžeme pochutnávať…
Dalšie diely kávového špeciálu, ktoré byste si nemali nechat ujsť:
Kávový špeciál: vianočné kávové špeciality a tipy na darčeky pre milovníkov kávy
Vianočný čas je obdobím pokoja a pohody. Keď sa za oknom chumelí a teploty klesajú pod nulu, prichádza... celý článok
Káva: zázračná prísada, s ktorou vytvoríte skvelé torty, koktaily a využijete ju aj v starostlivosti o telo!
Lahodná šálka kávy vonia na... celý článok
Kávový špeciál: káva nie je len jedna alebo aké druhy existujú
Káva sa stala súčasťou každodenného života väčšiny z nás – či už ju využívame ako... celý článok